Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň.
Moji milí, srdečne vás vítam pri ďalšej časti utorkových “Odrobín” a pozývam k zajtrajšej úlohe. Možno si pamätáte, pred časom som hovoril o modlitbe za niekoho, na koho si zriedka spomeniete. Takže som vás prosil, aby ste sa pomodlili a deň venovali modlitbe za osoby, za ktoré sa bežne nemodlíte. Chcel by som túto tému ďalej potiahnuť, no nie v zmysle modlitby, ale smerom k nejakej konkrétnej činnosti.
Porozmýšľajte dnes večer o osobe, o ktorej viete, že by sa jej patrilo (nie zvykovo), ale že v srdci viete, srdce vám hovorí: „Patrilo by sa, aby si sa tej osobe konečne ozval“. Možno máš nejakého kamaráta, ktorému si dávno nevolal, nestretli ste sa, nerozprávali ste sa. Možno ťa niekto dávno prosil o rozhovor, a ty pred tým trochu unikáš. Alebo máš v rodine niekoho, s kým si stratil kontakt, a tak si vravíš: „Dokelu, bolo by fajn dozvedieť sa viac, znovu zistiť, čo sa s tým človekom deje, ako sa má, atď.“ V skratke – porozmýšľaj o niekom, koho ti srdce našepkáva a „vyjdi k nemu“.
Ale zase, priatelia, ako som vás predtým prosil – nie taká bežná osoba, nie prvý človek, ktorý ti príde na myseľ, ale chvíľu sa zamyslite, poseďte si a poproste Ducha Svätého: „Duchu Svätý, ukáž mi niekoho“. Ja keď sa tak zamyslím, je veľa ľudí, ktorých zanedbávam a vždy sa sám pred sebou ospravedlňujem: „Ale prosím ťa, si kazateľ, veď cestuješ po svete, veď máš povinnosti, veď máš ľudí… a bla, bla, bla“. Somarina… prepáčte za výraz, ale väčšina z nás si určite bude do konca života hovoriť: „Nemám čas, nemám kedy, mám dôležitejšie veci, musím najskôr urobiť toto…“ NIE!!! Ľudia a vzťahy pre nás majú byť vždy prvoradé.