1.
ODROBINA

Dobrý večer! Pozdrav Pán Boh! Dobrý deň!

Moji drahí, srdečne vás vítam v prvý deň pôstu, na Popolcovú stredu, pri našom prvom „odrobinovom“ stretnutí. Naše každodenné stretnutia budú veľmi krátke, veľmi konkrétne, snáď až na to dnešné, keďže vám chcem vysvetliť, ako vám budem zadávať konkrétne úlohy. Budú buď výhradne duchovné, zamerané na naše srdce, modlitbu, stretnutie s Bohom alebo veľmi konkrétne, ktoré bude treba vykonať, čiže rôzne úlohy, pri ktorých viera prechádza do skutkov. 

Moji drahí, cieľ je veľmi jednoduchý – nejde o žiadne získavanie odznakov. Neviem, či ste boli skautmi, ja som bol. Získavali sme rôzne schopnosti, a potom sa to vyšívalo na rukáv. O to nám nejde. Nejde o to, aby sme si po štyridsiatich dňoch pôstu, mohli povedať „Óóó! Koľko som splnil úloh.“ Nie. Každá úloha má upriamiť pozornosť nášho srdca na nejakú skutočnosť. A môj cieľ, môj zámer je, aby nešlo len o vykonanie tej jednej úlohy, ale aby sa naše srdce naučilo hľadieť novým spôsobom, aby sa učilo všímať si rôzne nové veci, čo nám, dúfam, zostane na dlhšie. Takže, milovaní, nejdeme si trénovať zručnosti. Nesnažíme sa získať nové schopnosti, iba učíme naše srdce hľadieť novým spôsobom.

 

Jednotlivé časti budú zverejnené večer, čiže vždy to bude tak, že zadaná úloha bude na nasledujúci deň. Večer vám skúsim predstaviť nejakú myšlienku, vy o nej večer porozmýšľajte, aby ste ju mohli v nasledujúci deň uskutočniť. Vždy sa teda pripravíme deň vopred. 

A teda to, čo poviem dnes, je, samozrejme, na zajtra, čiže na štvrtok, druhý deň pôstu. To, čo sme mali urobiť dnes, sme verím urobili, nechali sme si posypať hlavu popolom, a teda sme začali volať na Ducha Svätého. A presne to, len už veľmi konkrétne, by som chcel, aby ste urobili zajtra. 

Moji drahí, myslím, že veľmi dobre viete, že žiadne dielo, čokoľvek chceme urobiť, nie je možné bez Ducha Svätého. On v nás činí všetko. Ako veľmi krásne hovorí v jednom zo svojich listov sv. Pavol: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči.“ Nepomáha nám len niečo urobiť, ale aj to, aby sa nám vôbec zachcelo, aby v nás skrsla nejaká myšlienka. To, že sa v nás objaví úmysel niečo vykonať, to je tiež Jeho zásluha. 

Podobne je to s pôstom. Bolo by veľmi zlé, keby sme pôst brali ako svoje dielo, ktoré máme vykonať. „Uf, teraz sa narobím, čo to splním.“ Samozrejme, aj my musíme niečo urobiť, ale to Duch Svätý v nás má vykonať svoju myšlienku. 

Chcel by som vás počas tohto prvého stretnutia, pri tejto prvej úlohe, prvej „odrobine“ poprosiť, aby ste zajtra, čiže vo štvrtok, strávili celý deň, samozrejme, nejde mi o celých 24 hodín, ale aby ste si neustále pripomínali, v každej voľnej chvíli, skrz také zvolanie Ducha Svätého a volali: „Prosím Ťa, nastav mi tento pôst. Pomôž mi prispôsobiť sa Tebe. Duchu Svätý, určite máš pre mňa nápad na toto pôstne obdobie, lebo ma chceš niekam priviesť. Duchu Svätý, Ty vieš, čo najviac potrebujem. Len Ty to vieš. Vieš to oveľa lepšie ako ja. Duchu Svätý, prosím ťa, pomôž mi prežiť celý pôst tak, ako Ty chceš.“

A milovaní, nemá to byť zajtra jednorázová vec, nielen jedna rýchla „modlitbička“, ale celý deň. V každej voľnej chvíli – niekam pôjdete, neviem… autobusom, budete sa vracať z práce, doma budete mať voľnú chvíľu medzi domácimi prácami. Večer pred spaním a podobne. Každú chvíľu, každých pár minút volajte: „Duchu Svätý, dnes, vo štvrtok, sa napĺňam Tebou, aby si ma po celý pôst viedol.” Milovaní, bez Ducha Svätého neurobíme nič. Keď budeme s Duchom Svätým, aj veci, ktoré vôbec nedokážeme urobiť a celkom nás presahujú, s Duchom Svätým môžeme urobiť. Preto zajtra, vo štvrtok, po celý deň volajme k Duchu Svätému.

Toľko na dnes.

Autor: Adam Szustak OP