Dobrý večer! Pozdrav Pán Boh! Dobrý deň!
Srdečne vás vítam pri piatkovej časti, ktorá nás pripravuje na sobotu. Keď som si chystal diely na tento rok, rozmýšľal som: Musia byť všetky Odrobiny nové? Môžu sa nejaké opakovať? Môžu byť aj tie, ktoré boli minulý rok? Je dobré ich zopakovať? A, samozrejme, väčšinou sa vám snažím dávať nejaké nové úlohy, aby sme neopakovali to, čo bolo minulý rok.
Inak, to ste už zrejme videli, že minuloročné “Odrobiny”, to je taká malá reklama, boli v poľštine vydané knižne. Ak si teda niekto chce pozrieť “Odrobiny” z minulého roka, máme aj knižku, kde je tých štyridsať “Odrobín” spísaných, môžete si ju pozrieť.
Ale myslím, že sú “Odrobiny”, ktoré bez ohľadu na rok, bez ohľadu na to, či už boli alebo nie, treba opakovať. Pretože v snahe o obrátenie sú piliere, ktoré sa jednoducho nedajú obísť. Alebo inak, také, ktoré sú vždy aktuálne. A keďže prešiel rok, predpokladám, že sa opäť nazbierali rôzne veci. Zajtrajšia “Odrobina” je taká, ktorá bola minulý rok, ale som si istý, že sa k nej musíme stále vracať.
Konkrétne, v našom živote sú vždy ľudia, ktorí čakajú… na telefonát, na odpustenie, na ospravedlnenie, na to, aby sme si ich všimli, na obnovenie vzťahu a podobne. Chcel by som, aby ste dnes popremýšľali o tom, či sa v priebehu uplynulého roka niekto taký vo vašom živote nevyskytol, niekto, o kom viete, že čaká. A možno, keď aj on nečaká, vy viete, že v skutočnosti čaká. Dokonca, aj keď nevysiela v tejto veci žiadny signál. Čiže niekto, kto… S kým ste si boli blízki, ale niekde cestou životom ste sa rozdelili a trvá to už roky a možno je vám trochu trápne teraz s ním opäť nadväzovať kontakt, lebo čo si povedať, keď sme to zbabrali? Možno je to niekto, komu ste spôsobili bolesť a viete, že potrebuje počuť vaše “prepáč”. Alebo niekto, kto sa ospravedlnil, ale vy ste jeho ospravedlnenie nechceli prijať. Niekto niekde čaká na kontakt. Posaďte sa dnes na chvíľu a popremýšľajte, či je taký človek – vo vašej rodine, medzi známymi, niekto z minulosti…
Môže sa stať, že to je niekto naozaj z dávnej minulosti. Priznám sa, že keď som toto chystal a písal som dnešný bod, pomyslel som si: Mám takú osobu… Spomenul som si na ňu prvýkrát za 26 rokov. Neboli sme v kontakte už 26 rokov. A viem, že Pán Boh naisto… tá osoba už možno ani nie, lebo možno už zabudla, ale viem, že Pán Boh naisto čaká, že sa ozvem, že vyšlem ten signál: “Nevymazal som ťa zo svojej pamäti.” A cítim v sebe veľkú výzvu, keď toto nahrávam – ešte som to nevykonal – toto nahrávam samozrejme dopredu, ale dúfam, že keď ten deň nadíde, keď toto budete sledovať, ja už tiež dôjdem k tomu, že by som sa mal ozvať. Bude to pre mňa nekomfortné, o to viac, že nebudem vedieť, čo povedať, pretože prešlo tak veľa času a tá osoba si môže pomyslieť: “Načo mi on vôbec volá po toľkých rokoch?” Ale viem, že keď to urobím, Pán Boh sa usmeje a povie: “No. Nevyhadzuj. Neodstraňuj zo svojho života.” Viem, akej situácie sa to týka, viem, čo sa tam stalo. Nebolo to niečo strašne zlé, ale mám také vnútorné presvedčenie, že to nie je uzavreté, nie je to ukončené. Chcel by som zavolať. Chcel by som niečo povedať. Ešte neviem čo. Mám ešte trochu času, pár dní, aby som si to premyslel.
Moji milí, zajtra, v sobotu, ale ak viete, že potrebujete viac času, tak to urobte za nejaký čas, ale neodkladajte to donekonečna, dobre? Premyslite si – či niekto čaká na zavolanie, na stretnutie, na správu, na list, na nejaký kontakt, lebo niekto určite čaká.
Autor: Adam Szustak OP
