Kniha Numeri sa v Lekcionári na nedele a sviatky číta iba trikrát, dovoľte mi preto povedať niečo o tejto zanedbávanej knihe. Kniha Numeri sa medzi modernými kresťanskými čitateľmi zanedbáva o niečo menej ako Levitikus, už len preto, že na rozdiel od svojho predchodcu kombinuje svoje dlhé zoznamy zákonov s množstvom dramatických príbehov o rebéliách Izraela proti Bohu na púšti, ktoré vzbudzujú literárny záujem. Názov „Numeri“ je možno pre moderného čitateľa až znepokojujúci – pochádza z mena Septuaginty Arithmoi, „Čísla“, ktoré odkazuje na dve sčítania ľudu, raz pri prvej a raz pri druhej generácii na púšti, ktoré tvoria piliere literárnej štruktúry knihy v kapitolách 1 a 26. Hebrejské meno je „bamidbar”, „na púšti“, čo je presný opis geografického a duchovného umiestnenia Izraela vo väčšine príbehu.

Kniha Numeri má silný literárny vzťah s ostatnými knihami v Pentateuchu. V mnohých ohľadoch korešponduje s knihou Exodus. Exodus začína tým, že ľudia žijú v Egypte (Ex 1–13), potom opisuje ich cestu cez púšť (14–19) a končí tým, že stoja na Sinaji (20–36). Kniha Numeri sa začína tým, že ľudia zostávajú na Sinaji (Nm 1–10), opisuje ich cestu púšťou (Nm 11–25) a končí tým, že stoja na Moabských pláňach. Sinaj a Moabské pláne si navzájom zodpovedajú: na oboch miestach ľud prijíma zmluvu.

Okrem toho existujú silné literárne súvislosti medzi cestami cez púšť na a zo Sinaja (Ex 14–19; Nm 11–25). Obom týmto sekciám dominujú správy o izraelskom ľude, ktorý „reptal“ (hebr. lôn), „búril sa“ (hebr. mārāh) alebo „horlil“ (hebr. rîb) proti Pánovi a/alebo Mojžišovi, spolu s Mojžišovou potrebou ďalšej pomoci pri spravovaní neposlušného ľudu (Ex 18; Nm 16–39) a Božím zázračným zabezpečením fyzických potrieb ľudí (Ex 15, 22–17, 7; Nm 11, 31–34; 20, 1 – 13). Je to dôkaz prepracovaného literárneho umenia: ústredný sinajský príbeh (Ex 20 – Nm 10) obklopuje neposlušné správanie ľudu, ktorý sa túla púšťou.

V kresťanskej interpretácii ťažkosti putovania púšťou, ktoré neustále pokúšajú izraelský ľud k hriechu, tvoria alegóriu duchovného života, v ktorom smerujeme do neba a vieme, že ho dosiahneme, no napriek tomu v súčasnom živote čelíme mnohým ťažkostiam a pokušeniam. Zlý príklad Izraelitov poskytuje mnoho negatívnych príkladov alebo varovaní pred neverou či nedostatkom vytrvalosti v asketickom boji.

Nový zákon sa pri mnohých príležitostiach zmieňuje o udalostiach v Numeri. Slávny príbeh z Jn 6, prejav o Chlebe života, hovorí o ľuďoch, ktorí „repcú“ proti Ježišovi, pripomínajúc putovanie Izraela po púšti. Pri rôznych príležitostiach sa spomínajú rebélie v Masse a Meribe, o ktorých sa hovorí aj v 95. žalme. Ďalším dôležitým odkazom na Numeri je evanjelium dnešnej slávnosti.

Keď sa teraz konkrétne pozrieme na dnešné čítanie, všimneme si, že hriechom ľudí je predovšetkým nevďačnosť. Hoci boli oslobodení z egyptského otroctva a v púšti na ceste do nádhernej krajiny dostávajú všetko potrebné, sťažujú sa na momentálny stres: cestovanie je náročné a manna nudná. Kresťania môžu byť takí istí. Hoci máme všetky sviatosti a úžasnú nádej na večný život s Bohom, poddávame sa sťažovaniu na momentálny tlak: zišlo by sa mi viac peňazí, lepšie zdravie, iná politická situácia atď. To všetko je spôsobené nedostatkom perspektívy, neschopnosťou vidieť celkový obraz a to, aký dobrý je k nám Boh z večného hľadiska.

Ako trest Boh medzi nich posiela „ohnivé“ hady: saraf znamená „horiaci“, ako ohniví anjeli, ktorí obklopujú Boha a spievajú mu chválu, serafíni. Nevieme, prečo sa volali sarafovia – možno preto, že ich jedovaté uhryznutie pálilo, alebo možno pre ich farbu. V každom prípade nám pripomínajú hada v záhrade a moc zla. Keď sa sťažujeme, strácame Božiu ochranu a vystavujeme sa silám Zlého.

Ľud činí pokánie a Mojžiš vyrobí tyč a bronzového hada, na ktorého sa ľud môže pozerať a byť uzdravený. Bronz bol lesklý kov, ktorý možno pripomínal plamene, keď naň dopadalo slnečné svetlo. Ľudia sa pozerajú na tento obraz svojho súženia a práve tento čin sa stáva ich spásou. Iróniu vysvetlíme neskôr, v komentári k evanjeliu.

Tento Mojžišov bronzový had sa neskôr stal predmetom modlárstva a spomína sa v 2 Kr 18, 4.