emauzy.online

Úloha správcu vo veľkej domácnosti v sebe niesla veľkú zodpovednosť, ale aj bohatstvo a prestíž. Bol ňou poverený pánov najdôveryhodnejší mužský otrok. Výsledkom bolo, že podnikaví mladí slobodní ľudia v Rímskej ríši niekedy sami seba predávali za otrokov bohatým mužom, aby sa stali správcami ich domácností.

Keďže správcovstvo bolo administratívnym postavením, v ktorom sa žilo vo fyzickom pohodlí, správca v tomto podobenstve si uvedomuje, že má veľké problémy, keď ho chce pán vyhodiť. Nehodí sa na žiadny iný spôsob obživy a ako otrok nemá žiadny vlastný majetok. Bol zvyknutý stýkať sa s ľuďmi na úrovni svojho pána, hoci v skutočnosti im nie je sociálne ani právne rovnocenným partnerom.

Snaží sa teda o akýsi „administratívny podvod“. Zavolá dlžníkov svojho pána a nechá ich manipulovať s ich dlžnými úpismi, aby „vymazali“ významnú časť svojho dlhu. Potom budú zaviazaní tomuto správcovi, keď bude prepustený.

Nakoniec, keď pán zistil, čo správca urobil, „pochválil“ ho. To pravdepodobne znamená, že (neochotne) priznal, aký prefíkaný jeho bývalý zamestnanec bol.

Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.

Ľudia bez viery majú často viac „praktickej inteligencie“ pri jednaní s inými ako tí, ktorí praktizujú vieru. Preto je pre kresťanov najlepšie zostať mimo zhonu za majetkom, než sa v ňom snažiť súťažiť.

Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.

Toto je možno kľúčové učenie celého tohto čítania. Svet podporuje postoj, v ktorom využívame ľudí na získavanie vecí. Ježiš to obracia: použite veci na získanie ľudí. Ak míňanie peňazí a rozdávanie statkov môže iným priniesť priateľstvo s Cirkvou a v konečnom dôsledku so samotným Kristom, potom tie peniaze utraťte a darujte tie statky.

Pohanské náboženstvo v starovekom svete malo tendenciu byť polomagickou manipuláciou s duchovnou ríšou (ríšou „bohov“) s cieľom získať materiálne bohatstvo. Kresťanstvo je presným opakom. Je to náboženstvo, v ktorom obetujeme hmotné statky, aby sme získali duchovné bohatstvo. To je jeden z dôvodov, prečo je „evanjelium o zdraví a bohatstve“ tak pomýlené. Pravidelne možno počuť rozhlasového alebo televízneho evanjelistu, ktorý káže Krista ako prostriedok k „dobrému životu“ – to je návrat k pohanstvu, podriadenosť duchovného materiálnemu. Nevedie k pravému obráteniu, pretože kým je Ježiš prostriedkom na dosiahnutie cieľa, a nie cieľom samotným, človek ešte nie je kresťanom.

Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?

„Nepodstatné záležitosti“ často vôbec nie sú malé, pretože ich dôsledky môžu byť obrovské. Ukázalo sa to pred niekoľkými rokmi, keď sa vesmírna sonda Mars Climate Orbiter za 136 miliónov dolárov, navrhnutá a vypustená na štúdium klímy a atmosféry Marsu, stratila počas svojej prvej výpravy v dôsledku poruchy. V čom bol problém? Dodávateľ Lockheed Martin skonštruoval zariadenie pomocou meraní v anglických jednotkách, zatiaľ čo nákupca, NASA, vykonával svoje operácie iba v metrických.

Malé záležitosti – palec verzus centimeter – môžu mať nielen obrovské materiálne následky, ale aj duchovné. Svätý Josemaría Escrivá hovorieval, že stav ľudskej duše vie posúdiť pri pohľade na jeho stôl alebo pri nahliadnutí do jeho šatníka. Vnútro človeka sa odráža v jeho najmenších činoch.

Ježiš nás tu učí, že materiálne bohatstvo – ktoré má z večnej perspektívy len veľmi malý význam – nám slúži ako „testovacie laboratórium“. Verná správa hmotných dobier – ktorá zahŕňa štedrosť voči chudobným – si získava priazeň u Boha a duchovné požehnanie, a naopak, pôžitkárske užívanie hmotných dobier škodí duchovnému pokroku.

Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone.

Kresťan, ktorý pristupuje k učeníctvu s Kristom s tým, že sa stále snaží dosiahnuť „americký sen“ alebo „dobrý život“, sa odsudzuje na frustráciu. Ak vám v tomto živote ide o bohatstvo, potešenie alebo moc, máte nesprávne náboženstvo!

Je napríklad naozaj úbohé, že kresťania, ktorí sa v mladosti venujú misijnej práci, sú v polovici života zatrpknutí alebo nespokojní, keď si uvedomia, že nemajú materiálne bohatstvo alebo pohodlie svojich rovesníkov, ktorí sa pustili do podnikania hneď po strednej alebo vysokej škole. Frustrácia nastáva, keď sa kresťan prestane sústrediť na Krista a začne túžiť po určitých pôžitkoch alebo činnostiach, ktoré sa mu zdajú nedostupné alebo sú nezlučiteľné s jeho životným povolaním. Jedinou odpoveďou na tento druh frustrácie je opätovná konverzia: pripomenúť si, komu slúžime a prečo, a znovu sa vydať službe jemu.